2021 – návraty a objavy

Priliehavejšie to nedokážem nazvať. Druhý rok všeobecného blbnutia, metastázovanie hlúposti, živenej nenažratosťou tých, čo nemajú a nebudú mať nikdy dosť. Celý život sa presunul viacmenej do virtuality, čo pre nás, introvertov nie je zasa až taká tragédia, lenže keď sa piaty týždeň po sebe môžete rozprávať iba s tými istými ľuďmi a postupne zisťujete, že už ste sa o všetkom bavili trikrát, začne byť aj introvertovi hoci na zámku, celkom tesno.

Knižnice väčšinu roka zatvorené, kníhkupectvá, kde to tak krásne vonia, fungujú iba ako výdajne objednaných kníh, takže inhalovať môžete iba v prievane, čo však hrozí prechladnutím, červeným nosom, kýchaním a kašľaním a teda nevôľou okolia.

Koncom roka 2020 som si nadelil čítačku, reku aj tak na Vianoce nič nechcem, tak si urobím radosť už pred nimi. A potom som si ešte cez internet kúpil Ottův slovník naučný, za zlomok sumy, ktorú by som dal, keby som si ho chcel kúpiť začiatkom 80. rokov. Takže som mal Vianoce dvakrát.

Pretože situácia sa nelepšila, nakopol som čítačku a vrhol sa do epubov. Opojné sú podobne ako originál puby. Aj hlava od nich môže bolieť – ak sa neumravníte a nezačnete dávkovať. Na druhej strane som si zasa po rokoch mohol prelistovať knihy, ktoré som čítal v praveku.

A čo som to vlastne prelúskal? Chronologicky od konca, po vyhádzaní toho, čo som si iba pridal do zoznamu, lebo som si spomenul, že už som to kedysi naozaj čítal. Potvrdilo sa mi pritom, že je pravda, že po roku si človek nepamätá viac ako 5 % toho, čo prečítal a po piatich rokoch môže začať znova. Pravda, ak si myslí, že to má zmysel.

A nezabudnite – tučným písmom sú označené knihy, ktoré sa čítať oplatí.